Difference between revisions of "Samana Kumbhaka"
Ma.kamalatma (talk | contribs) (Created page with "==Description== Various Types of Pranayamas == Type== Technique ==Pramana== Āpta Pramāṇa - आप्त प्रमाण ==Apta Pramana Source== Kumbhaka Paddhatih 6...") |
Ma.kamalatma (talk | contribs) |
||
| Line 3: | Line 3: | ||
== Type== | == Type== | ||
| − | Technique | + | 1)Technique |
| + | |||
| + | 2)Description | ||
| + | |||
| + | 3)Benefit | ||
==Pramana== | ==Pramana== | ||
| − | Āpta Pramāṇa - आप्त प्रमाण | + | 1)Āpta Pramāṇa - आप्त प्रमाण |
| + | |||
| + | 2)Āpta Pramāṇa - आप्त प्रमाण | ||
| + | |||
| + | 3)Āpta Pramāṇa - आप्त प्रमाण | ||
| + | |||
==Apta Pramana Source== | ==Apta Pramana Source== | ||
| − | Kumbhaka Paddhatih 62 | + | 1)Kumbhaka Paddhatih 62 |
| + | |||
| + | 2)Kumbhaka Paddhatih 63 | ||
| + | |||
| + | 3)Kumbhaka Paddhatih 64 | ||
==Original Verse == | ==Original Verse == | ||
| + | |||
| + | 1) | ||
| + | |||
"नाभावापूर्य वायुश्-चेद्-देहे व्याप्य विधारितः | "नाभावापूर्य वायुश्-चेद्-देहे व्याप्य विधारितः | ||
कुम्भिते ज्वलनं ध्यायेत् समानस्य तु कुम्भकः" | कुम्भिते ज्वलनं ध्यायेत् समानस्य तु कुम्भकः" | ||
| + | |||
| + | 2) | ||
| + | |||
| + | "मुद्रासु वक्ष्यते कुम्भ उड्डियानो महाफलः | ||
| + | एजते प्रज्वलेत् स्विद्येद्-रोम-कूपेषु मोचयेत् | ||
| + | तम्-एव व्यापकं योगी सोऽयं नकुलीश-मतं तथा" | ||
| + | |||
| + | 3) | ||
| + | "क्षुत्-तृट्-क्षयो वह्नि-दीप्तिः क्षत-भग्नावरोहणम् | ||
| + | समान-कुम्भकाभ्यासात् फलं स्याद्-इति शण्करः" | ||
==Transliteration== | ==Transliteration== | ||
| + | 1) | ||
| + | |||
"nābhāvāpūrya vāyuś-ced-dehe vyāpya vidhāritaḥ | "nābhāvāpūrya vāyuś-ced-dehe vyāpya vidhāritaḥ | ||
kumbhite jvalanaṃ dhyāyet samānasya tu Kumbhakaḥ" | kumbhite jvalanaṃ dhyāyet samānasya tu Kumbhakaḥ" | ||
| + | |||
| + | 2) | ||
| + | "mudrāsu vakṣyate kumbha uḍḍiyāno mahāphalaḥ | ||
| + | ejate prajvalet svidyed-roma-kūpeṣu mocayet | ||
| + | tam-eva vyāpakaṃ yogī so'yaṃ nakulīśa-mataṃ tathā" | ||
| + | |||
| + | 3) | ||
| + | "kṣut-tṛṭ-kṣayo vahni-dīptiḥ kṣata-bhagnāvarohaṇam | ||
| + | samāna-kumbhakābhyāsāt phalaṃ syād-iti śaṇkaraḥ" | ||
==Translation== | ==Translation== | ||
| + | 1) | ||
| + | |||
When this vayu is filled up into the navel and held with concentration on fire, it is Samana-Kumbhaka. | When this vayu is filled up into the navel and held with concentration on fire, it is Samana-Kumbhaka. | ||
| + | |||
| + | 2) | ||
| + | |||
| + | "Description: This practice is recommended in Mudrās, as it results in attaining Uḍḍiyāna. This is explained in terms of movement, heat, perspiration, and sensation in the pores extensively experienced by a Yogi. This is the opinion of " | ||
| + | |||
| + | 3) | ||
| + | |||
| + | The results are: control of hunger and thirst, increased gastric fire, (quick) healing of wounds and fractures. | ||
Revision as of 17:43, 20 June 2019
Description
Various Types of Pranayamas
Type
1)Technique
2)Description
3)Benefit
Pramana
1)Āpta Pramāṇa - आप्त प्रमाण
2)Āpta Pramāṇa - आप्त प्रमाण
3)Āpta Pramāṇa - आप्त प्रमाण
Apta Pramana Source
1)Kumbhaka Paddhatih 62
2)Kumbhaka Paddhatih 63
3)Kumbhaka Paddhatih 64
Original Verse
1)
"नाभावापूर्य वायुश्-चेद्-देहे व्याप्य विधारितः कुम्भिते ज्वलनं ध्यायेत् समानस्य तु कुम्भकः"
2)
"मुद्रासु वक्ष्यते कुम्भ उड्डियानो महाफलः एजते प्रज्वलेत् स्विद्येद्-रोम-कूपेषु मोचयेत् तम्-एव व्यापकं योगी सोऽयं नकुलीश-मतं तथा"
3) "क्षुत्-तृट्-क्षयो वह्नि-दीप्तिः क्षत-भग्नावरोहणम् समान-कुम्भकाभ्यासात् फलं स्याद्-इति शण्करः"
Transliteration
1)
"nābhāvāpūrya vāyuś-ced-dehe vyāpya vidhāritaḥ kumbhite jvalanaṃ dhyāyet samānasya tu Kumbhakaḥ"
2) "mudrāsu vakṣyate kumbha uḍḍiyāno mahāphalaḥ ejate prajvalet svidyed-roma-kūpeṣu mocayet tam-eva vyāpakaṃ yogī so'yaṃ nakulīśa-mataṃ tathā"
3) "kṣut-tṛṭ-kṣayo vahni-dīptiḥ kṣata-bhagnāvarohaṇam samāna-kumbhakābhyāsāt phalaṃ syād-iti śaṇkaraḥ"
Translation
1)
When this vayu is filled up into the navel and held with concentration on fire, it is Samana-Kumbhaka.
2)
"Description: This practice is recommended in Mudrās, as it results in attaining Uḍḍiyāna. This is explained in terms of movement, heat, perspiration, and sensation in the pores extensively experienced by a Yogi. This is the opinion of "
3)
The results are: control of hunger and thirst, increased gastric fire, (quick) healing of wounds and fractures.